Freerideri v zahraničí: ,,Baví ma strácať sa v rozľahlých lesoch s čerstvým prašanom.“

Zahraničie. Cestovanie. Slovíčka, ktoré v nejednom z nás vyvolávajú veľké otázniky. Freeriderov na Slovensku sme už vyspovedali, čítaj tu. Ale ak budeš čítať aj ďalej, dozvieš sa, čo robia naši jazdci, ktorí vycestovali za dobrodružstvom do Kanady a Tirolska. Ako vnímajú rozdiel v jazdení na Slovensku a ich destináciou? Čo ich prekvapilo? Marián Tréger, Martin Labuda a Tomáš Holienčík odpovedali na naše zvedavé otázky. Cover 📷: Hamish Birt, ⛷ Martin Labuda

Ahoj, kde sa práve nachádzate? Nechýba vám domovina?

TH: Žijem v Tirolsku už od roku 2010. Za tie roky som doma tu, mám tu sieť kamarátov aj slušnú prácu. Približne každé dva mesiace cestujem na Slovensko, najmä kvôli rodine aby sme trávili čas aj spolu.

MT: Už to bude 9 rokov čo žijem vo Whistleri, západné pobrežie Britskej Kolumbie. Domovina mi určite chýba, preto sa vraciam domov každý rok na jeseň. Zhruba aspoň na mesiac.

ML: V Britskej Columbii už 8 rokov. Momentálne v Salmon Arm, British Columbia. Domovina stále chýba, ale snažím sa ju navštíviť každý rok.

Ako vnímate covid situáciu okolo seba?

TH: Napriek masívnej mediálnej masáži ohľadom nekontrolovaného šírenia COVIDu v zimných strediskách tu prebieha pandémia dosiaľ veľmi pokojne. Lockdown trval necelé tri týždne, zhruba po treťom peknom víkende toho ľudia mali plné zuby a miestni politici uvoľnili situáciu. Turisti prišli v lete opäť, v destináciách je plno.

MT: Myslím, že Kanada alebo skôr Britská Kolumbia v porovnaní s Európou nemala taký lockdown alebo až také prísne nariadenia ako tomu bolo v ostatných štátoch. Určite sa aj tu zmenil život. Parky a miesta sa uzatvorili a niektoré zostali zatvorené až dodnes. Obchody a celá infraštruktúra sa taktiež obmedzila a nastolili sa opatrenia. Momentálne sa to vracia pomaly k normálu. No ani zďaleka to nie je tak, ako to bolo. A myslím si, že ani tak skoro nebude. Whistler je miesto, ktoré je založené vyložene na turizme. Každý, kto tu žije, pocítil covid výrazne. Hlavne z pohľadu prežitia a práce.

ML: Momentálna situácia je u nás pokojná. Život sa vracia do starých koľají s novými opatreniami. Obchody a služby pomaly otvárajú. Ako požiarnici lesných požiarov sme považovaní za nevyhnutné služby, takže prácu som mal od mája. Na základni sme prijali prísnejšie pravidlá a snažíme sa dodržiavať “social distance” a sme rozdelení do skupín. Okrem toho je všetko po starom.

Čo vás najviac potešilo v tomto období?

TH: E-bike, ktorý som si zaobstaral ešte na začiatku mája a že nám predĺžili sezónny skipas Snowcard Tirol do 2.8.2020. Jednoznačne som nečakal, že sa budem bikovať každý deň na inom trail. Prejazdil som veľa chodníkov kde som ešte nikdy nebol. Rozmanitosť možností je v Tirolsku asi najlepšia na svete.

MT: Že napriek celému covidu som doposiaľ nemusel byť zavretý doma, ale stále som mohol ostať aktívny a venovať sa svojim koníčkom a záľubám. Taktiež že sa otvárajú parky a sprístupňuje camping.

ML: Fakt že Národné Parky boli sprístupnené na turistiku a camping. V okolí mám 6 NP a s priateľkou ich chceme navštíviť čo najviac.

Kanada je vysnenou destináciou mnohých z nás. Tirolsko je bližšia destinácia, ale rovnako úžasná. Ako ste sa tam dostali? Chystáte sa odtiaľ vôbec niekedy vrátiť? 🙂

TH: V roku 2010 som začal študovať Master of Strategic Management v Innsbrucku a k tomu som o dva roky ešte Master in Accounting, Auditing and Taxation. Zmena od študentského života do pracovného je v Tirolsku veľmi komplikovaná téma, keďže veľa ľudí sa tu snaží usadiť a platy su v porovnaní s blízkym Mníchovom nízke. Po niekoľkých iteráciach som spokojný s prácou aj s úrovňou na akej môžem bikovať a lyžovať. Na Slovensku by som takýto komfort nemal.

MT: Kanada bola mojim snom. Chcel som sa sem raz pozrieť a keď otvorili program s Kanadou, tak som vyplnil aplikáciu na víza. Po roku strávenom v Kanade som sa vrátil opäť na Slovensko, no už to bolo iné. Osobne som si nikdy nemyslel, že tu zostanem žiť. No som tu už 9 rokov. Našiel som sa tu a sú tu možnosti, ktoré doma nemám. Slovensko je v mojom srdci a vždy tam bude. Rád sa tam vraciam a milujem Tatry, no zatiaľ pôsobím tu. Uvidíme, ako sa všetko vyvinie. A ako sa vraví, jeden nikdy nevie.

ML: Do Kanady som sa dostal vďaka môjmu otcovi, ktorý mal sen žiť v Kanade. Ja som sem prišiel za ním po škole a odvtedy som sa nevrátil. Momentálne sa vrátiť nechystám, ale na Slovensko nikdy nezanevriem, a vždy sa teším, keď sa chystám do domoviny.

V čom je zima a jazdenie iné? Asi sa to so žiadnym slovenským strediskom nedá porovnať…

TH: Pokiaľ sú vhodné podmienky môžeš-nemusíš sa niekam pustiť aj dvakrát. Strediská sú rozľahlé, s miestnymi znalosťami a dobrou lavínovou situácou sa dá byť aj počas teplých zím kreatívny. Keď už príde skutočné sucho na obráčky sa dá vyraziť vždy a také dve-tri hodiny to vie byť zábava. Freeride s 1500 výškovými metrami cez žľaby a otvorené strmé pláne je asi to najbližšie k pocitu slobody okrem lietania.

MT: Je tu iná kultúra ako na Slovensku. Ja ako zjadár, ktorý vyrástol v bránach, som po príchode tu ostal prekvapený, že okrem jedného lyžiarskeho klubu (no zato liaheň na Kanadskú reprezentáciu a veľké mená) tu skoro vôbec nikto nejazdil race skis alebo carving. Každý tu mal iba široké lyže. Po chvíli som pochopil, prečo je tomu tak. Pri tomto teréne, aký tu stredisko poskytuje a pri horách na okolo s množstvom snehu je to jasná voľba. Ja som sa tomuto trendu tiež prispôsobil. Iba čo viac, dostal som sa do backcountry a tomu som prepadol najviac. Ski mountaneering a freeride. Terén a hory sú tu nekonečné plus stále je čo objavovať. Je tu nespočetné množstvo príležitostí a možností pre helisking, cat skiing a snowmobiling, ktoré sú sami o sebe veľmi rozšírené.

ML: Strediská v Kanade nie sú až tak odlišné od tých na Slovensku, len tu máme oveľa viac snehu a prašanu. Kanada, a BC je preslávená takzvanými “tree skiing” a “pillow skiing”. Možnosti na ski touring sú takmer neobmedzené a ak má jednotlivec snežný skúter, tak možnosti sú neobmedzené doslova.

Prekvapilo vás niečo?

TH: Až po tom ako som videl opustené divoké kopce na Novom Zélande alebo v Nepále som si uvedomil že Tirolské kultúrne dedičstvo je unikátne v tom ako tu ľudia zmenili hory na miesto kde sa dá žiť a bez veľkých expedícií mať veľa zábavy.

MT: Služby. Tie tu boli excelentné 9 rokov dozadu po príchode sem. Teraz sa to už trochu zmenilo. Taktiež sedačky a vybavenie rezortu v porovnaní s Europou zaostáva, ale množstvo snehu prevyšuje :).

ML: Najviac ma asi prekvapila kvalita a množstvo snehu ktoré tu pravidelne vídavam za posledných 8 zím.

Ako by ste definovali svoje jazdenie?

TH: Najradšej jazdím dlhé backcountry zjazdy s viac ako 1000 výškovými metrami, ktoré sú minimálne pojazdené. It doesn’t have to gnarly to be enjoyable. Orientačné náročné prechody medzi strediskami kde nestretneš nikoho ma bavia rovnako ako sa strácať v rozľahlých lesoch s čerstvým prašanom. Jazdím vo veľa rôznych strediskách a vyberám si to najlepšie čo počasie ponúkne. Neskialpujem, poznám dosť veľa spotov kde sa dostanem za pomoci lanovky a minimalneho výšlapu.

MT: Milujem carving lebo som ako zjazdár na ňom vyrátol. No tu sa priznám, že som na závodných lyžiach nestál už 2 roky :(. Ale za to ski mountaneering, čo je backcountry skiing u nás ako skialp v spojení s vylezením veľkých kopcov a potom zlyžovanie žľabov kuloárov je to, čo je tu naj. Jazdu si treba zaslúžit, takže krásny výšap a potom o to lepsší zjazd. Taktiež by som to definoval ako otvorené pláne s rýchlosťou, tree sking.

ML: Som veľký fanúšik ski mountaneering-u. Keď si cestu dole zaslúžim a popasujem sa s horou cestou hore. Samozrejme, že plán sa nie vždy podarí, ale o tom to je. Potom nás to láka späť do hôr. Samozrejme, že milujem aj pillow skiing a ten pocit, keď sa mi podarí spojiť niekoľko dropov a pillows v nedotknutom prašane je neopísateľný. Iba puf puf puf, a sneh do tváre 🙂

Aké máte najbližšie plány?

TH: Maximálne si užiť leto a pojazdiť čo najviac nových prírodných trailov v Severnom aj Južnom Tirolsku. Nudné sychravé mesiace November a December možno prečkám s bikom na Kanárskych ostrovoch.

MT: Užiť si leto, bikovanie a behanie čo najviac a ísť opäť niečo poliezť a pocestovať. Snáď do Rockies. A ak by sa podarilo, ku koncu roku sa zúčastniť veľkých trail runningových pretekov na Azoroch.

ML: Taktiež, užiť si leto čo najviac. Veľa výletov, trail running, hiking a mountain biking.

Kedy najbližšie vyrážate za snehom?

TH: Za snehom veľmi necestujem, také jazdenie ako mám tu je svetové. V konečnom dôsledku odsedíš 10 hodín v lietadle a nemusíš mať ani vhodné podmienky. To ešte stále riadne nevieš kam sa máš pustiť. Tých 20 až 30 dní za sezónu s vynikajúcimi podmienkami si chcem užiť tu kde z nich dokážem vydojiť maximum.

MT: Počkám si na zimu. Tiež milujem leto, takže som spokojný aj keď tohto roku mi dosť chýbalo jarné lyžovanie kôli kovidu a teda skorému ukončeniu sezóny.

ML: Fuuu, tak to bude asi až v novembri. Možnosti by boli aj v lete, vybehnúť niekam na ľadovec, ale biking a hiking sú lákavejšie a sú v sezóne. Rád si počkám na nový sneh.

Chalani, ďakujeme vám za váš čas :).

Interview: Petra Jurečková 
Foto & video: Tomáš Holienčík, Martin Labuda, Marián Tréger, Hamish Birt